11/16/2014

Rukoväť košického názvoslovia

   Kto niekedy zašiel na skusy do Košíc, akiste mal problém orientovať sa v názvoch rôznych lokalít. Po troch rokoch strávených v tomto meste si myslím, že tomu už začínam chápať. Dovoľte mi teda, aby som sa s Vami podelil o moje skúsenosti ohľadom týchto jazykových figúr.

Upozornenie: Nie všetky informácie v tomto článku môžu byť pravdivé. Je to tak domotané, že niektorými vecami si nie som istý a neviem ich overiť. Takisto tu nie sú opísané všetky sídliská, rarity, komplexy mystérií a anomálie, pretože to by som to musel študovať omnoho dlhšie. Rádovo v desiatkach rokov. Možno tu vzhľadom na toto všetko nájdete trochu fabulácie, ale vzhľadom na fakt, že čítate osobný blog, tak mi to je úplne jedno.

   Začnime pekne poporiadku s hlavným námestím. Košice majú jedno z najkrajších hlavných námestí na Slovensku. Je to tak dobré, pretože druhé najväčšie mesto našej krajiny si také námestie zaslúži. Akurát je tu problémom to, že toto námestie nie je námestie. Košice majú Hlavnú ulicu. Je dlhá vyše kilometra a námestia sa nachádzajú na oboch jej dlhších koncoch. Na juhu je to Námestie osloboditeľov, na sever Námestie maratónu mieru. Ak Košičan povie že je na Námestí, myslí tým Námestie osloboditeľov. Nikdy to druhé. A už vôbec nikdy Hlavnú ulicu. Táto informácia je vierohodná, povedal mi ju Košičan. Je totiž rozdiel, či ste Košičan, Ťahanovčan, Furčan a podobne, ale o tom potom. Na druhom konci je teda Námestie maratónu mieru, avšak keď sa každý rok začína Medzinárodný maratón mieru, začína sa na Námestí osloboditeľov, nie na Námestí maratónu mieru. Hľa aká zrada. Na toto nemám žiadne vysvetlenie ani teóriu. 


Aj toto pochádza z Košíc. Hmm, je to balkón? Nie je? Čo Vám to pripomína?

   Posuňme sa ďalej, ale ostaňme ešte blízko centra. Tu sa nachádza časť Staré mesto. Keď niekto povie že býva v Starom meste, väčšinou býva v bytovke na sídlisku Kuzmányho. Ale na druhej strane tomu niet čo vytknúť, lebo veď čo má povedať, že býva nad Jazerom? To by mohol človek pochopiť že býva na sídlisku Nad jazerom. Teda to má nejakú logiku. Ak sa z centra presunieme na sever, prídeme na Námestie Jána Mathého. Je pomenované po významnom košickom sochárovi, ktorý umrel v roku 2012. Celé Košice to ale volajú „Mier“, pretože predtým to bolo Námestie nádeje. Že čo? Nechápete analógii Mier → Nádej? Mier je totiž to sídlisko, ktoré sa nachádza na Severe. Sever, to je zas tá mestská časť kde je Mier. Ona sa tak aj originál volá, že Sever. Kde sa tu zobrala Nádej, to stále neviem. Ak idete hore a hore na sever (Na Sever a ešte ďalej než na Sever, severnejšie než Sever), dôjdete ku Košickému hradu. Tá lokalita je veľmi pekná a je aj vynovená. Ale skutočný hrad sa veľmi nezachoval, ba čo viac, podľa nálezov sa ani nikdy nedostaval. Slúžil viac ako pevnosť. Ale akože dobre.

   Nechajme teraz históriu bokom, opomeňme fakt že z Citadely je protihluková stena pred Auparkom a poďme na východ. Nachádza sa tu sídlisko Dargovských hrdinov. Človek potrebuje 2 roky aby na to prišiel. Prečo? Lebo toto zas všetci volajú Furča. Je o tom aj dobrý vtip, ale je dlhý a aj tento článok je dosť dlhý, tak ho tu nedávam. Toto už
pre zmenu má svoju históriu. Furča je starý maďarský názov lokality a kopca, na ktorom sídlisko stojí. Nie je veľmi staré, za čias štúdií môjho otca tam to boli iba lúky. Výstavba sa začala v roku 1976. Obyvateľ sídliska Dargovských hrdinov sa teda nazýva Furčan, ja si ale myslím že to je preto, aby sa nenazýval Dargovský hrdina. Toto sídlisko má svoju raritu aj v názvoch ulíc a námestí. Tak ako aj samotné sídlisko, aj tieto sú všetky nazvané po ľuďoch a miestach z bojov druhej svetovej vojny. Kým na celom Slovensku sa tieto názvy po revolúcii menili, tu sa, pokiaľ viem, nezmenil ani jeden. Máme tu teda Triedu armádneho generála Ludvíka Slobodu a podobne. Pri zastávkach MHD sú centrá občianskej vybavenosti nazvané podľa východoslovenských riek. Keď mame poviete, že ste boli v Laborci, Hornáde či Toryse alebo Ondave, tak to ste si iba skočili kúpiť rožky a mlieko. So sídliskami je to dosť ťažké. Je tu badať silný lokálpatriotizmus. Košičan je Košičan a Furčan je Furčan. Je to síce tiež Košičan, ale je to hlavne Furčan. Rovnako ťažké je to aj oproti, na sídlisku Ťahanovce.

   Sídlisko Ťahanovce je najväčší psychedelický úlet v novodobej histórii Košíc.
Názov ktorý nikomu nič nehovorí, vznikol podľa priľahlej dediny Ťahanovce, ktorej názov nikomu nič nehovorí. Ak poviete že ste z Ťahanoviec, buď ste jeden z tých lokálpatriotov-z-toho-sídliska-s-vysokou-kriminalitou-kde-sa-vám-nič-nestane-keď-večer-nevystúpite-z-MHD, kde žiaden domáci nikdy nebol svedkom akejkoľvek kriminality, alebo ste z tej dediny Ťahanovce, ktorá je takmer obrastená sídliskom Ťahanovce a lokalitou Podhradová (to je akože pod tým hradom čo nebol). AK ste jeden z tých lokálpatriotov-z-toho-sídliska-s-vysokou-kriminalitou-kde-sa-vám-nič-nestane-keď-večer-nevystúpite-z-MHD, tak pravdepodobne vlastníte tričko s nápisom I THC (to fakt existuje!) a asi opovrhujete ľuďmi z iných sídlisk. Ľudí čo nebývajú v Košiciach nazývate prisťahovalcami. Sídlisko Ťahanovce má ešte ukrutnejšie názvy ulíc a autobusových zastávok. Povedal by som že aj námestí, ale nič také tam reálne nemajú.
   Ulice dostali názvy po hlavných mestách Východného bloku a sovietskych socialistických republík, po revolúcii sa ale pomenovali po hlavných mestách západnej a strednej Európy. Bukureštská. Aténska. Bruselská. Ale máme tu aj rebelov a tak sú tu aj Havanská, Čínska či Pekinská. Hlavné prejazdné ulice mali typické komunistické názvy, premenovali sa ale na názvy kontinentov. Máme tu teda Americkú triedu, Ázijskú triedu a podobne. Všimnite si, že v Košiciach sa každá trochu širšia ulica volá XYZ trieda. A pre mňa najlepšie sú názvy zastávok MHD. Vyberám: Hanojská, Sofijská. Tieto dva názvy ma stále berú. 

   Keď zídete z Furče sídliska Dargovských hrdinov alebo z Ťahanoviec, tak sa ocitnete v Džungli. Áno tak sa volá táto lokalita. No chápete... to je tak zlé... A ešte som zabudol, že za Ťahanovcami je lokalita, ktorú domáci volajú Sahara. Urobte si v tom poriadok ako chcete, ja idem ďalej lebo toto je prosto celé zle...

   Poslednou zastávkou nebude „Kávepéčko“, teda sídlisko Košického vládneho programu (najhorší názov pre sídlisko ever), ale Terasa. Alebo Nové mesto. Alebo ani jedno z toho, lebo v skutočnosti sú to Luníky. Po Petržalke plochou naše najväčšie sídlisko, do ktorého ale vraj nepatrí neslávne slávny Luník IX. Terasa vznikla ako satelitné mesto, ktoré ale bolo obrastené Košicami a tak je z toho sídlisko. Skladá sa teda z Luníkov I-VIII.
   V skutočnosti sa označenie „Luník“ pre Luník I-VII 
bežne nepoužíva. Používa sa iba pre Luník VIII, ktorý je od ostatných trochu, ba dosť, vzdialený. Luník IX, to zas malo byť také pokračovanie Terasy, akože také teoretické, no ale nevyšlo im to ani teoreticky ani prakticky. Pritom málokto to vie, ale práve Luník IX bolo jedno z najkrajších a najlepších sídlisk v meste.

   Je mi ľúto, že článok 
smeruje ku koncu takto smutne, ale možno keby som sa pozrel na Krásnu, Železníky, spomínané Nad jazerom (ono je to najmä VEDĽA jazera ale OK) a Panorámu, čo je obytný komplex z ktorého má byť bývanie pre 40000 ľudí, ktoré sa spojí až s Krásnou, tak by sme možno našli ešte milión iných vecí, smutnejších než toto, tak si teda uchovajme dobrú náladu. Presuňme sa teda na záver znova do centra mesta. Do tejto malej, príjemnej mierky plnej histórie. Vedľa Hlavnej ulice sa nachádza Zvonárska ulica. Jej zakrivenie spôsobuje to, že kopírovala hradný múr. Na rohu Zvonárskej a Orlej ulice sa nachádza malé námestie. Toto námestie ale nie je námestím. Nemá názov, ani charakter námestia. V jeho strede sa kedysi nachádzala socha koňa. Koňa menom Argo. Na jednej strane toho miesta je parkovisko a dookola ide cesta. Napriek tomu v tom priestore bolo čosi fakt magické. Ten kôň tam už nie je, približne pred dvoma rokmi ho presunuli do areálu veteriny. Nie je na tom ani nič zlé. On tam bol aj predtým. Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie ho totiž mestu iba požičala na 10 rokov. Keďže podstavec spod koňa je majetkom mesta, ten tam ostal. Ako ho využiť? Mohol by tam ísť zvon. Zvon na spomínanej Zvonárskej ulici. Stojí asi 15 metrov od toho podstavca. Je položený na kraji ulice, iba tak ledabolo. Nikoho ani netrápi čo to je za zvon. Ani ja to neviem a ani si to nezistím! 



FOTO - David Trčka

   A aby sme uzavreli peripetie spojené s týmto priestorom a celý tento článok, poviem ešte, že na tej istej ulici v rozmedzí ďalších asi 10 metrov sa vedľa seba nachádzajú Krčma nositeľov Radu práce (v ktorej sa nič nezmenilo, na stene visí Lenin, sú tam štósy komunistických novín a knihy propagujúce ideály komunizmu), fajnový Smelly Cat s džezovými koncertami pomenovaný evidentne podľa piesne Smelly Cat by Phoebe Buffay a synagóga (možno modlitebňa, neviem to nikde nájsť). No povedzte, tak fičúrsky kolorit nenájdete ani v tureckom bazári. 

10/01/2014

Random foto z Budapešte

Mystický domov elfov...

 ... s fontánkou.
 Pekná nová stavba s čistými tvarmi a výrazom.
 Aj so zimnou záhradou.
 Toto nie je screenshot z Devil May Cry, ale presklenie Nemzeti Színház.
 Pohľad na horeuvedenú budovu zo strechy Nemzeti Színház.
 Človek pod tiažou architektúry.
 Vlnka tu, vlnka tam.
 Parlamentný strop a maďarský SWAG.
 Zasadačka. Tróny, kreslá a tak...
 Najelegantnejšia nadstavba sveta.
 Super stojany na bicykle, jednotné v celom meste. Pre opitých ľudí slúžia ako bradlá.
 Nejaká baštička, hradbička a kôň.
Minas Tirith. Minimálne.
 Minas Tirith a kôň.
 Znova.
 Minas Tirith a schodíky.
 Ako poznamenal Ondrej, je to presaturovaný Dóm sv. Alžbety.
 Schody, moja večná úchylka.
 Schody s podestou dostatočne veľkou pre muzikantov. Turisticky priateľská typológia.

 Bránka.
 Skamenelina v dlažbe v múzeu. Šmak.
Výťahové dvere ako z Batmana v Budavári Palota.
 Zubačka.
 Ten most, čo je na všetkých fotkách na Googli.
 Palác umenia a oblinky.
 Ukrivdená krivka.
 Slíž.
 Kotvenie jak pán.
 Kameň, drevo, svetlo.
 Stena za milión.
 Ak je fasáda čistá a bez reklamy, zrazu tam skvelo pasuje.
 Ak si ustriehne mierku, platí to dvojnásobne.
 To psychedelické metro čo poznáte z ArchDaily.
 3 layere pod povrchom.
4.

9/29/2014

O radžoch a gadžoch

   Takže, ako je to vlastne s našim pôvodom? Premýšľal som o tom a prišiel na fajn teóriu. Kedysi v Indii vládli radžovia. Ako všetci vieme, my sme gadžovia. A aká je tu súvislosť?
Nasledovná: Radžovia sa jedného dňa vybrali do Európy. Možno iba tak, možno tu mali pracovné záležitosti a možno chceli zažiť koncert dEUS priamo v Antverpách. Isté je to, že sa im tu zapáčilo natoľko, že sa rozhodli usadiť sa tu a stráviť tu zvyšok života. Jednoducho, ako sa písmo vyvíjalo, R sa zmenilo na G a je to tu. Gadžovia. To sme my. Prirodzenou evolúciou.

   Aby som dokázal, že iba nekecám, chcem predložiť vážne dôkazy. Ako iste viete, náš jazyk patrí do skupiny západoslovanských jazykov, ktorá patrí do skupiny slovanských jazykov vyvinutých z praslovančiny, patriacich do... pozor, tramtarara... indoeurópskej jazykovej skupiny.

   Máte to? Prišli z Indie do Európy. Indo->Európske. Indoeurópska jazyková skupina.
Takže tak. Buď hrdý na to že si gadžo. Je to na nezaplatenie.

SoundCloud