10/01/2014

Random foto z Budapešte

Mystický domov elfov...

 ... s fontánkou.
 Pekná nová stavba s čistými tvarmi a výrazom.
 Aj so zimnou záhradou.
 Toto nie je screenshot z Devil May Cry, ale presklenie Nemzeti Színház.
 Pohľad na horeuvedenú budovu zo strechy Nemzeti Színház.
 Človek pod tiažou architektúry.
 Vlnka tu, vlnka tam.
 Parlamentný strop a maďarský SWAG.
 Zasadačka. Tróny, kreslá a tak...
 Najelegantnejšia nadstavba sveta.
 Super stojany na bicykle, jednotné v celom meste. Pre opitých ľudí slúžia ako bradlá.
 Nejaká baštička, hradbička a kôň.
Minas Tirith. Minimálne.
 Minas Tirith a kôň.
 Znova.
 Minas Tirith a schodíky.
 Ako poznamenal Ondrej, je to presaturovaný Dóm sv. Alžbety.
 Schody, moja večná úchylka.
 Schody s podestou dostatočne veľkou pre muzikantov. Turisticky priateľská typológia.

 Bránka.
 Skamenelina v dlažbe v múzeu. Šmak.
Výťahové dvere ako z Batmana v Budavári Palota.
 Zubačka.
 Ten most, čo je na všetkých fotkách na Googli.
 Palác umenia a oblinky.
 Ukrivdená krivka.
 Slíž.
 Kotvenie jak pán.
 Kameň, drevo, svetlo.
 Stena za milión.
 Ak je fasáda čistá a bez reklamy, zrazu tam skvelo pasuje.
 Ak si ustriehne mierku, platí to dvojnásobne.
 To psychedelické metro čo poznáte z ArchDaily.
 3 layere pod povrchom.
4.

9/29/2014

O radžoch a gadžoch

   Takže, ako je to vlastne s našim pôvodom? Premýšľal som o tom a prišiel na fajn teóriu. Kedysi v Indii vládli radžovia. Ako všetci vieme, my sme gadžovia. A aká je tu súvislosť?
Nasledovná: Radžovia sa jedného dňa vybrali do Európy. Možno iba tak, možno tu mali pracovné záležitosti a možno chceli zažiť koncert dEUS priamo v Antverpách. Isté je to, že sa im tu zapáčilo natoľko, že sa rozhodli usadiť sa tu a stráviť tu zvyšok života. Jednoducho, ako sa písmo vyvíjalo, R sa zmenilo na G a je to tu. Gadžovia. To sme my. Prirodzenou evolúciou.

   Aby som dokázal, že iba nekecám, chcem predložiť vážne dôkazy. Ako iste viete, náš jazyk patrí do skupiny západoslovanských jazykov, ktorá patrí do skupiny slovanských jazykov vyvinutých z praslovančiny, patriacich do... pozor, tramtarara... indoeurópskej jazykovej skupiny.

   Máte to? Prišli z Indie do Európy. Indo->Európske. Indoeurópska jazyková skupina.
Takže tak. Buď hrdý na to že si gadžo. Je to na nezaplatenie.

7/12/2014

2Q/2014

Mraky a les


 Starobylé snežné delo

Magnezitový závod Červenej hviezdy

O hudbe

Park Vetra



   Park Vetra Bankov je môj výstup z predmetu Architektonický ateliér IV. Zaoberali sme sa na ňom urbanizmom a rekreačným stvárnením pomerne rozľahlého priestoru v severnej časti Košíc. Bankov je miesto, kde sa nachádza magnezitová baňa s dedičstvom v podobe obrovského krátera, legendárna nefunkčná lanovka, ktorá zvážala magnezit dole do mesta, hneď dva nefunkčné lyžiarske zjazdovky, budova samotnej "Magnezitky", ako ju hovorovo nazývajú domáci, no i miesto kde sa chodia ľudia prejsť, zabehať si, či bicyklovať sa.
  Pracovali sme v tímoch. V urbanistickej časti sme sa zhodli na tom, že priestor ako taký zachováme silno rekreačný. Jediná dovolená doprava bude zásobovanie, kráter sa sprístupní ľuďom a cyklistom dovolíme vniknúť aj do ohniska a nie iba na okrajové časti.  Spolužiaci v mojej skupine riešili kráter, lyžiarsky svah a hlavnú časť budovy Magnezitky. Ja som sa po dlhých pokusoch o všeličo iné rozhodol pre menšiu, doplnkovú časť Magnezitky. Okrem toho som sa zaoberal aj vychádzkovou trasou.



  Pri svojom návrhu som zobral do úvahy asi najviac signifikantný aspekt Bankova. Vietor. Neviem prečo, ale nikto to neriešil. Pritom vietor Vám robí spoločníka s výnimkou dna krátera všade.
   Park vetra som riešil v hore uvedených dvoch rovinách. Ťažiskom je budova na bodyflying. Najbližšiu možnosť bodyflyingu máte veľmi ďaleko, a toto miesto si to priam vyžadovalo. Je to môj prvý ateliér, kde som nenavrhol komplet novú hmotu, ale využíval jestvujúcu stavbu. Dva zásobníky z továrne mi poskytli ideálny tvar na návrh vertikálneho vzdušného tunela, využívaného turistami i profesionálnymi parašutistami na nácvik tandemových zoskokov.   
   Okrem toho budova obsahuje i predajňu a požičovňu náležitej výstroje, servisné stredisko, výukový priestor(na poučenia o bezpečnosti i semináre slávnych zahraničných parašutistov) a múzeum vetra. V ňom si môže človek púšťať nahrávky vetra z celého sveta, i pozerať dokumentárne filmy o dobýjaní oblohy.

   Druhou stranou návrhu je vychádzková trasa, ktorá je posiata aiolskými sochami. Tieto sochy zložené z píšťal vydávajú pri fúkaní vetra(ktoré je takmer neustále) konštantný zvuk. Hrajú sa tak s prírodnými danosťami prostredia. Sú rozmiestnené najmä pri zaujímavých miestach vyskytujúcich sa na trase. Sú malé i veľké, do jednej sa dá aj vojsť. Najväčšia aiolská socha sa stala z bývalého dopravníka, ktorý je napojený priamo na múzeum v hornej časti budovy.

   Toľko v skratke. Ak Vás zaujíma niečo viac z miniurbanizmu, dispozičného riešenia budovy alebo vychádzkovej trasy, TU a TU si môžete stiahnuť plagáty v tlačovej kvalite.










SoundCloud